Kortizol – hormón stresu

HORMÓN STRESU: možný spojenec, ale i nepriateľ organizmu

Život nás neustále núti zvyšovať výkon, či už fyzický alebo psychický. Zabúdame si však na seba dávať aj väčší pozor, a často prehliadame nie príliš známy efekt stresového hormónu s názvom KORTIZOL.

Z fyziologického hľadiska ide o produkt, ktorý sa tvorí v kortikálnej časť nadobličiek v spolupráci s hormónom ACTH (tvoreným hypofýzou), t.j. hormónom steroidného typu (odvodeným od kortizónu), ktorý má práve vďaka svojmu pôvodu dôležité pozitívne účinky na náš organizmus.
Kortizol by sa popravde nemal démonizovať takým spôsobom, akým sa to deje v mnohých článkoch, pretože zrýchľuje metabolizmus a zvyšuje našu reaktívnu schopnosť. V období dlhšieho pôstu umožňuje obnoviť hladinu glukózy stimuláciou glukoneogénie, ktorá začína tvorbu glukózy zo zásob prítomných v našej pečeni.

Ďalším kladným účinkom je znižovanie úrovne chronického zápalu tela spôsobeného nekontrolovanou imunologickou reakciou. Ak sa u človeka vyvinie infekcia, imunitný systém začne protizápalový proces neutralizovať svojou hyperaktivitou, čím kortizol zníži počet lymfocytov, s cieľom obnoviť fyziologickú rovnováhu v organizme. Takáto vnútorná rovnováha, tzv. homeostáza, je jedinou úlohou organizmu počas nášho života.

Kortizol tiež predchádza ďalším možným nebezpečenstvám tým, že telo pripravuje na náhle zmeny pohybu a smeru v núdzových situáciách. Začne produkovať katecholamíny, čo má za následok zvýšenie krvného tlaku, čím sa svaly pripravia „na akciu“, a to prostredníctvom nadmernej tvorby ATP (adenozín trifosfát).
Bez tohto hormónu by život nebol možný; na druhej strane, ako všetky hormonálne výlučky, môže aj kortizol mať negatívne účinky, ktoré vyplývajú z jeho prípadnej nadprodukcie.

Stres delíme na dva odlišné typy:

  • EUSTRESS: chápeme ho ako pozitívny stres, predstavuje psycho-fyzický stimul, aby organizmus dokázal čeliť udalosti, ktorá by mohla narušiť homeostázu
  • DISTRESS: negatívne vnímaný stres, ktorý vedie k stresovým účinkom, s často až patologickými dôsledkami

DISTRESS A NEGATÍVNE ÚČINKY NA ZDRAVIE:

Nadmernú produkciu kortizolu môžu zapríčiniť rôzne situácie a tá môže viesť k rôznym symptómom, ba až diagnózam:

  • problém so spánkom: počas spánku hladina kortizolu výrazne klesá, aby sa telo mohlo zrelaxovať, avšak keď sa vylučovanie kortizolu v tele zvýši, môžete trpieť nespavosťou
  • chronická únava: dôsledok predchádzajúceho bodu – chronická únava vzniká v dôsledku obmedzeného času na zotavenie sa a nedostatku kumulovaného času na odpočinok.
  • túžba po nezdravých potravinách: kortizol zvýši produkciu cukru v krvi v dôsledku dlhotrvajúceho pôstu, zvýšenej produkcie inzulínu a následnej inzulínovej rezistencie. Hyperinzulinémia spôsobí, že človek túži po vysokokalorických potravinách.
  • neočakávané zvýšenie hmotnosti: kortizol brzdí schopnosť organizmu využívať energetické zásoby, ktoré pochádzajú z tukov, a tie sa hromadia.
  • časté chrípky a prechladnutia: zvýšená hladina kortizolu vyradí z činnosti prirodzený „samoliečiaci“ mechanizmus organizmu tým, že ovplyvní fungovanie týmusu, t.j. žľazy, ktorá má na starosti rast rôznych typov lymfocytov určených na rozpoznávanie a ničenie infikovaných buniek. Tým pádom sa imunitný systém, a teda aj človek samotný, stáva zraniteľným.

Katabolický hormón v období dlhodobého pôstu ničí štruktúru aminokyselín, aby získal energiu a výživné látky.

Ako môžeme prostredníctvom cvičenia a správnej výživy čeliť týmto negatívnym účinkom, a ako rozpoznať syndróm pretrénovania?

Vďaka programu stálej fyzickej aktivity a „nestresujúceho“ cvičenia, vyváženej strave a vhodným výživovým doplnkom môžeme odstrániť inzulínovú rezistenciu a značne zvýšenú hladinu kortizolu.

Nadbytok stresového hormónu sa v dôsledku náročného tréningového plánu často vyskytuje u profesionálnych športovcov; tento „syndróm pretrénovania“ sa u nich prejavuje nasledovnými symptómami:

  • opakované nevysvetliteľné zníženie výkonu
  • pocit únavy, svalovej bolesti, vznik depresie
  • zvýšená citlivosť na infekcie a gastrointestinálne poruchy či žalúdočné problémy
  • poruchy spánku a úbytok hmotnosti
  • zranenia vznikajúce pri preťažení
  • zvýšená srdcová frekvencia v pokoji, aj zvýšený krvný tlak
  • vznik rôznych druhov hematokritu
  • zmeny hladiny hemoglobínu
  • znížená hladina testosterónu
  • úprava hladín pomeru testosterón / kortizol v prospech druhého menovaného

Hoci je nepríjemné počas prípravy na ďalšie preteky poľaviť v tréningovom procese, nič iné sa nedá robiť: je absolútne nevyhnutné znížiť zaťaženie a objem cvičenia za cieľom ustáliť hladiny hormónov na fyziologickej úrovni, a tým opätovne obnoviť možnosť tréningu pri plnej záťaži.

Okrem oddychu a zmien v tréningovom procese musíte pridať aj niečo, čo upraví cirkadiánne rytmy kortizolu. A na to slúži NEUROSURGE.

Kortizol - Cirkadiánny rytmus

NEUROSURGE je vyrobený v extraktov z rastlín s názvom Ashwagandha (kvôli upokojujúcim účinkom) a Rhodiola (kvôli povzbudzujúcim účinkom), reguluje pôsobenie neurotransmiterov, ako serotonín a dopamín, znižuje účinky psychickej a fyzickej záťaže, a tým aj hladiny kortizolu. Má aj tonizujúci efekt, čím zvyšuje únavovú toleranciu, vytrvalosť i koncentráciu a duševnú sústredenosť.

Stresový hormón prechádza rôznymi cirkadiánnymi rytmami: najvyššiu úroveň dosahuje skôr začiatkom dňa, medzi 5. a 8. Hodinou (k ďalším výkyvom dochádza medzi 13. a 15. Hodinou), a preto je najvhodnejšie prijímať Neurosurge v ranných hodinách.

Je dôležité zahrnúť do svojho jedálnička aj niečo, čo znižuje inzulínovú rezistenciu. Užitočným, hoci podceňovaným, vie byť v tomto smere CHNOS-MIMETIC. Obsahuje extrakt z berberínu, ktorá optimalizuje transport glukózy tým, že nasmeruje glukózu do svalov, zlepšuje citlivosť na inzulín a využíva mastné kyseliny na znižovanie hladiny triglyceridov v krvi.

Chrániť sa pred kortizolom neznamená považovať ho za nepriateľa; treba hlavne zvládnuť jeho početné cirkadiánne rytmy a udržať ho čo najviac pod kontrolou.

Autor: Agnese Donati, Zdroj: Yamamoto
preloader